Why ? - časť 4

21. dubna 2016 v 22:31 | Tebayo |  Why?
Soo guys! Po dvoch možno aj 3 ak nie aj 4 rokoch pokračuje poviedka Why XD Nejako som dostala chuť na písanie tak prečo nedokončiť tie poviedky čo sú rozpísané :D BTW Už maturujem B| ! Čítala som že pribudli dve poviekdy na prianie O_O Stále sa čudujem že ešte niekto po mne chce poviedky aj keď som tu nebola milión rokov ! :D Každopádne ak by som zase mala čas možno že by som sa pustila na nejakú tú poviedku na prianie, ale tak na to treba aj čas a to ja už v poslednej dobe nemám. Maturity, šitie cosplayov (áno ešte ma to neprešlo) a aj o chvíľu job bude zabiják. so poviedky ani nvm či budem stíhať... píšem to ako keby som do teraz písala :DDD ANWS hope u will like it ;)

Sasuke

V momente keď sme prešli dvere Konohy sme uvideli pri bráne Kakashiho s nejakým ďalším členom Anbu. Všimol si nás a zamával na nás. Naruto utekal ku Kakashimu a všetko mu povedal, ako neznámy chlapík uniesol Sakuru. Kakashi sa zatváril čudne, no každopádne utekal s nami za Tsunade. Naruto sa ani neobťažoval zaklopať na dvere a jednoducho vtrhol do kancelárie hokage.
"Babča Tsunade!" Zvrieskol. Za ním prišiel Kakashi ktorý si práve nervózne chytal hlavu. Tsunade odtrhla od papierov hlavu a pozrela sa na Naruta.
"Sakura chan bola unesená nejakým neznámim ninjom......!" Vrieskal ako zmyslu zbavený. Na tvári Tsunade som ale nezaznamenal ani jendu vrásku čo len strach o Sakuru.
"Naruto." riekla. Než stihla čokoľvek iné povedať pred nami sa zjavili dve postavy. Tvár mali zamaskovanú maskou. Jedna osoba žeskou postavou prišla k nám a myhnutím oka mala pri Narutovom krku kunay.
"Čo to?!" začudovali sme sa.
"Si väčší idiot než som si myslela." Prehlási a zloží kunay dole z jeho krku. Zloží si masku a vykuknú smaragdové oči.
"Sakura chan!" Zvrieskne. "Ale jak to?" nechápavo hľadí na Sakuru ale medzi tým po nej aj skočí nadšením.
"Čo to má znamenať Sakura?" Spýtam sa.
"Bol to čisto len tréning pre Naruta. Ale zdá sa že neuspel." Prehovorí Sakura.
"Naniiii?! Aký tréning? O čom zase neviem?!" protestuje Naruto. Tsunade a Kakashi to nevydržia a začnú sa smiať. Jedina Sakura si povzdychne a tresne Naruta po hlave.
"Nabudúce počúvaj čo ti veliteľ rozpráva!" Riekla mierne podráždene. "Tsunade sama, ak dovolíte." A ladnou chôdzou ochádzala z kancelárie.
"Ach jaj Naruto. Nikdy by som si nepomylela že to takto rýchlo vzdáš. Čakala som že pôjdeš Sakuru zachrániť." Riekla som smiechom v hlase Tsunade.
"Ale on bol nesmierne silný. Ani my traja sme ho nedokázali poraziť. A navyše držal kunay pri Sakury chan krku. Bál som sa o ňu. A navyše je to všetko Sasukeho vina." Riekne.
 

Príliž neskoro - časť 1

15. června 2014 v 19:08 | Tebayo |  Príliš neskoro
Takže už je to naozaj dosť dlhá doba čo som nepridala nejakú tú poviedku. A dneska ma z nejakého dôvodu chytila písacia mánia. Je to možno nečakaná ja viem a možno už aj dosť lúdí zabudlo na tento blog :D A ja to samozrejme chápem :) No tak vás aspoň chcem prekvapiť novou poviedkou... pretože ako tak nad tým rozmýšľam, poviedky čo mám rozpísané možno ani nebudú mať pokračovanie. A na tejto som naozaj už moc dlho rozmýšľala tak hádam sa vám páčiť bude :P



"Konečná stanica. Vystúpte si prosím." Započula som ako oznamujú cestujúcim autobusu aby si vystúpili. Pozriem sa von oknom a vidím pred sebou známu tvár. Usmiavala sa na mňa. Vstanem a pomaly kráčam k dverám aby som mohla vystúpiť a objať istú osobu. Posledný krok a ocitnem sa konečne na pevnej ceste a nie v autobude. Popravde ja autobusy naozaj nemusím. zavreli sa za mnou dvere a Autobus odišiel.
"Tak, konečne si prišla. Sakura." prihovorila sa mi moja kamarátka.
"Uhm, už to bola dosť dlhá doba čo sme sa naposeldy videli. Ino." Rieknem s úsmevom na tvári a vedľa seba kráčame k nej domov. Cestou sa mi nezabudla zmieniť o celom jej živote pokiaľ som s ňou nebola. Počúvala som každé jej slovo aj keď nie až tak zaujato, aby som si ich pamätala.
"Inak Sakura! Dneska ideme na koncert. Takže si to tam pekne užijeme! A nie neberiem ako odpoveď." Vyplazila na mňa jazyk a pokračovala v ceste. Jediné čo som mohla spraviť bolo že som si povzdychla a kráčala ďalej za ňou. Som tu síce len na víkend, ale má pravdu. Musím si tu užiť s ňou pokiaľ môžem. Už v pondelok nastupujem na strednú školu a potom sa s ňou ozaj dlho neuvidím. Prišli sme k jej domu. Vôbec sa to tu nezmenilo. Je to tu tak ako si naposledy pamätám.
"Áaaaa. Sakura si to ty? Dlho som ťa tu nevidela." Hrknem sebou lebo dosť dlho som nevidela Ininho ocina Inoichiho.
"Dobrý deň." zamávam rukou a poutekám za Ino ktorá bola predo mnou.
"Ak ti to nevadí budeš spať so mnou v izbe." riekla. Ja som sa na znak toho že mi to vôbec nevadí usmiala a vošla d ňou do jej izby. Tam začali dlhé prípravy na koncrt a nekonečné blabotanie.

Moja malinká bábika 1

10. listopadu 2013 v 4:13 | Tebayo |  Moja malinká bábika
Prekvapkoooooo *O* Tebayo sa rozhodla napísať novú poviedku. Keďže neviem ako mám pokračovať v poviekde WHY a Boj o princeznú *ktorá sa píše už pomaly 3 roky Q_Q *, som sa rozhodla začať s niečim novým, ktoré hádam budem mať aj silu dokončiť ! Samozrejme budem sa snažiť nech to dokončím :P zatiaľ to je LEN RECENZIA, no budem sa snažiť vrátiť sem, ako to bývalo predtým ^^
!!Väčšinou pohľad Sasukeho!!

Spotené telá pohybujúce sa v rytme hudby. Nie je ani človeka čo by sa nehýbal. Tá muzika dostala priam každého do pohybu. A ja mám tú česť tancovať s dlhovlasou blondckou Ino Yamanaka. Každý chalan by o ňu zakopol.
Jej pôvabné telo ktorej sa máloktorá vyrovná. Krásne modré oči, ktoré si priam pýtajú vašu pozornosť. Prsia priam že by ste ich chceli v tom momente chytiť do rúk a neustále mačkať, zadok taký pevný že by podľahol samotný svätec.
Ino sa vrtí okolo mňa ako okolo nejakej tyči a ja nestíham reagovať kam skorej mám položiť ruky na jej telo. Až kým sa mi naskytne možnosť ju chytiť okolo pása. Naše pohľady sa stretli a chýbal veľmi malý kúsok aby sme sa pobozkali. No ani jeden sme nechceli spraviť ten dôležitý krok. Jednou rukou som jej nezbedne siahol do rozkroku a ona sa nechala.
Musel som sa usmiať. Víťaztvo je moje.
DJ hral tie najlepšie pesničky a nám nechcelo prestať hýbať. I keď sme dávali z posledného, my sme chceli vydržať to posledného dychu. Zrazu sa knám primotali nejaký, pre mňa neznámi ľudia. Bol som donútený Ino pustiť aby sa s nimi privýtala. Jej "partičku" by som opísal takto.
Vysoký blondák s modrými očami plné života. Jeho meno bolo Uzumaki Naruto. Hnedé vlasy s tmavohnedými očami, priam by sa zadlo že ich má čierne. Tak vyzeral Kiba Inuzuka. Vedľa neho bolo dievča s peknou postavou a dlhými tmavými vlasmy nejako pod chrbát. Jej plaché oči svietili v tejto tme prerušujúcu len svetlo reflektorou. Jej meno je Hyuga Hinata. Rýchlo k ním pribehol hyperaktívny krátkovlasý, podľa hrnca ostrihaný chalan, ktorý mal obočie ako jedno. To bol Rock Lee. A s ním dobehla jedna ružovláska so smaragdovými očami. To dievča sa volalo Haruno Sakura.
Ino mi šepla že ide s babami na wecko, tak som sa vybral si kúpiť niečo k pitiu. Rad bol neskutočne dlhý, ale keby som nebol taký smedný odišiel by som bez ohľadu na to či som prvý alebo posledný.
"Jedno pivo." rieknem a čakám kým mi čašníčka načapuje jedno veľké, dobre chladené pivo. Zaplatím a konešne mám to potešenie sa napiť.
"No že ťa tu aj vidieť braček." riekne nieči hlas za mnou. Ako som si myslel. Itachi a jeho bandička. Tí ale dopadli. Totálne sú sťatí, že to z nich až na sto metrou páchne.
"Hmmm. Čudujem sa že ty ešte vôbec na nohách stojíš." rieknem a v klude si odpijem s pivka.
"Prosém ťa. Ja toho vydržím dosť." a už odchádzal s jeho partičkou odo mňa čo najďalej. Nejako som to moc neriešil a len ďalej si popíjal. V dave som uvidel Ino ako ma hľadá, preto som dopil svoj nápoj a šiel za ňou. Dlho som ju tedy nehľadal a začali spolu zase tancovať. Tento raz boli pri nás ale jej kamaráti. Okolo tej ružovlásky sa začal motať môjho brata kamarát. Sasori. Ani neviem aký pre boha to má v kus keď ide po nej. Ale ako som si všimol odkopla ho a ďalej tancovala s tým blonďákom, ktorý bol z toho v siedmom nebi. Tancovali spolu ako nejaký pár by sa dalo povedať. Odvrátil som pohľad a venoval ho napól opitej Ino. Usmiala sa na mňa a ja som tohu využil. Pobozkal som ju. Nebol to nejaký dlhý bozk, ale aj to mi stačilo. V tom momente DJ pustil tú nejlapšiu vychytávku že mi to nedalo a musel som začať skákať ako verný fanúčik tej onej pesničky. Ale Ino nezaostávala a skákala so mnou ako kopec ďalších ľudí.
Mohlo už byť tak 4 hodiny ráno a už aj začola pomaly slnko vychádzať na oblohu. Z reprákov hrala posledná pesnička a po tom už každý sa vydal celý unavený domov. Rozlúčil som sa s Ino a šieľ s bratom domov. Jak som bol oblečený tak som si lahol do postele kd som prišiel konečne do domu. V priebehu minúty som zaspal.
 


SasuSaku - Unnamed Part 4

3. listopadu 2013 v 13:47 | Tebayo / Sayuri |  SasuSaku - Unnamed Part
Minnaaaaaaa !!!! :) Nová poviedka je nasvete !! Gomene že ste tak dlho čakali, ale konečne sme si našli čas na vás :) aj začínam rozmýšať nad ostatnými poviedkami že dokončím ^^ Tak sa máte na čo tešiť !!!! A TIEŽ IDEME OBIEHAŤ SB :*
A ozaj mám novú prezývku. BakaTebayo, ale zde budem umiestňovať len Tebayo :P


V skrýši so Juugom a Obitom

Mezdi časom pokaiľ Sasuke ležal na posteli v strašných mukách sa Juugo rozhodol prehovoriť s Obitom.
"Jeho stav sa zhoršuje. Potrebuejeme na to medika." riekol Juugo s trochou obavy. Obito len pozrel na mňa očami bez kúsku citu a riekol.
"On sa z toho dostane." prehovoril a svoj zrak obrátil preč.
"Nevydrží to. V jeho tele koluje akýsi jed ktorý do neho vložil Orochimaru po jeho "vytiahnutí" so Sasukeho tela. Potrebujeme súrne medika." Protestuje Juugo.
"Karin sa o to postará." Odfrkol Obito.
"Na to ona nie je dosť dobrá. Treba niekoho na úrovni sannina. Predsa len......"
"Dobre! Stačilo. Ja už niečo poriešim." Prerušil Obito Juuga a teleportol sa niekam inam.

Príhovor

1. září 2013 v 1:36 | Sak
Takže. Kde začať.
Takže prv sa chcem ospravedlniť! Poviedky čo som chcela zverejniť asi nezverejním ! Proste ide o to že môj život sa pohol do predu a mám aj svoje povinnosti
Škola domáce práce a potom trochu vypnúť vonku s kamošmi a šiť cosplay.... sem tam ma chytí niečo aby som napísala a verte mi že moc rada by som sa s vami podelila o moje výpadky fantázie, ale proste nie je na to čas a nemám už tú chuť písania ako som mávala.
Mánia SasuSaku je u mňa stále a aj bude Sem tam sa stane že možno niečo pridám spolu so Sayuri.... Snažím sa dokopať mňa aj Sayu chan k rozpísanej poviedke čo máme my dve, tak hádam niečo z toho bude :)
Ak by ste chceli sa so mnou porozprávať alebo hoc čo tu mám FB https://www.facebook.com/Niky.Srankova
Rada vám odpíšem :) a poteší ma ak spoznám nejake moje SB O_O ^^

Poviem vám čo všetko sa zmenilo
1) Moje sny o chalanovi čo som lúbila sa proste rozplinuli.. Čiže už tá predstava akú by som mala mať nie je. Viac krát som sa pomýlila a preto to nechcem zažiť znova :) Užívam si život taký ako je a akoby to bol môj posledný deň života :)
Zistila som že k šťastiu nepotrebujem len lásku a chalana. Ja si vystačím s mojim priateľmi ktorých neskutočne zbožňujem *Neuveríte mi ale počas tohto leta som z jedného známe kamaráta zmenila názor na brata* Ak by som vám mala vypísať čo všetko sa stalo, nestačilo by mi ani hodina.. ani deň. Toto leto je pre mňa najlepšie :) "Ak náhodu niekto z vás to číta Ďakujem :*"
Toto leto bolo u mňa Epické ! Najlepšie ver te mi :) Zoznámenie s novými ľuďmi. pozretie nových anime :) ušitie nových cosplayov :)
2) Vyspela som.
Som ešte stále ten pošuk čo som býval ! :D hyperaktívna, zbklá, nevypočítateľná, nepredvídateľná, ukecaná, hlučná... atď ale proste uvedomujem si že sedením za PC a písaním poviedok strácam čas a proste o možnosť premrhania nezabudnuteľných zážitkov do života alebo aj pár faciek :)
3) Všímam si že SB ktoré som mala už tiež nemajú čas na blog.. nehovorím všetky ale nájdu sa tu také :) No nečudujem sa im :) proste raz príde deň kedy poviete Sayonnara blog idem žiť :)

Uhm pokúsim sa dopísať poviedky.. aspoň niektoré ktoré sú tu nech vás poteším aspoň s niečim :) Ale nečakajte to urečenú dobu ! také skôr prekvapko po mesiacoch ! s tým že
"AHA ONA NAPÍSALA POVIEDKU O_O !"
tot je asi všetko :) dúfam že ste mali pekné prázdniny a užili si ich naplno :) Lebo ja áno :)
~Vaša Sak *BakaTebayo*

SasuSaku - Unnamed Part 3

4. srpna 2013 v 0:57 | Sak |  SasuSaku - Unnamed Part
Po dlhej dobre pridávame spolu so Sayuri chan ďalšie pokračovanie poviedky na pár SasuSaku. Porozprávali sme sa už o Ďalších častiach, takže 3 časti sú nám už jasné, a tu je jedna z nich :3
Celá vyerpaná kráčam preč od miesta, kde pred chvíľkou ešte trval môj boj s učiteľkou. Miesto toho, aby som šla do Konohy som sa rozhodla, že dneksa si dám pauzu, a pôjdem sa prejsť! A presne do tam toho lesa. Kráčam pomaly a nevnímam okolitý svet. A na čo aj? Nepotrebujem vedieť čo sa práve teraz okolo mňa deje. Alebo by som mala?
"Nazdar!" riekne na mňa nieči hlas, ktorý sa zrazu ozval predo mnou.
"Vaaaa!" Až tak moc som sa zľakla, že namiesto toho, aby som si všimla či je ninja alebo nie, som mu proste jednu vrazila.
Čakala som že bude letieť preč, ale jeho tvár sa stratila a ja som mala ruku celú mokrú od vody.

To dievča nie je pre teba - Koniec!

31. března 2013 v 18:36 | Sak |  To dievča nie je pre teba!
Takže ešte pred tým než zverejním poslednú časť poviedky chcem Vám povedať toľko.
Je dosť možné že už s blogom skončím. Napíšem ešte poviedky čo mám a potom zrejme tento blog zapadne "prachom".
Je to tým, že na blog už nemám ani čas a v poslednej dobe ani chuť na písanie. Sem tam sa naskytne tá šanca chytiť sa písania, ale už to nie je to, čo to bývalo :/
Tak dúfam že sa na mňa nehneváte.

Odchádzali sme od miesta kde pred malou chvíľkou bola Sakura. Nemám ani to namjmenšie tušenie kde by sa teraz mohla nachádzať. Privriem oči s začnem spomínať na deň keď sa to všetko začalo. Ja a ona. V ten deň keď odhalila svoje ružové vlasy s pod helmy. Jej chôdza, súôsob akým rozprávala a všetko čo ona spravila ma privádzalo do šialenstva.
"Sasuke." Drgne do mňa brat. Oči otvorím a pozriem sa na neho.
"Hm?"
"My ju nájdeme." prehovorí a pozrie sa na mňa. Usmeje sa a znova sa pozrie na cestu. "To ti sľubujem."
Očami sledujem ako sa pred nami strácajú autá, ktoré idú oproti nám. Únavou mi hlava padala dole, no ja som sa silou mocou snažil nezažmúriť oko, no nedalo sa. Ocitol som sa v ríši snov.
.............................................................
"....ke......suke......Sasuke!" počujem jak na mňa niekto volá. Pootvorím oči a vidím, že sa nado mnou skláňa Itachi. Akonáhle zazrie že vnímam dodá. "Už sme doma. Vystupuj." Celý rozospatý vystúpim z auta a pozriem sa na dom. Je taký tichý a taký..... prázdny.
Spravím krok a za ním ďalší a ďalší. Otvorím dvere do domu a bundu pohodím na zem. Začnem kráčať po schodov hore a vstúpim do mojej izby kde hneď padnem na posteľ. Dlho som sám nebol, lebo hneď do mojej izby prišiel Itachi. Sande si na posteľ a hľadí na mňa.
"Čo je?" rieknem.
"Zajtra už musíš ísť do školy Sasuke." riekne.
"Mne sa nechce." protestujem.
"Sasuke musíš ísť. Ja... Potrebujem si niečo vybaviť." riekne trochu koktavo. Hlavu, ktorú som mal zaborenú do vankúša zdvihnem a pozriem sa na brata.
"Čo to je?!" spýtam sa.
"Nič dôležitého. Len nejaké papierovačky." Usmeje sa trpko. Vidno že niečo tu predo mnou tají.
"Neklam!" zvriesknem.Postavím sa z postele a priam až zúrivo na neho hľadím.
"Neklamem ti! Prečo by som ti klamal?!" riekne pokojne.
"Itachi! Okamžite mi povedz čo sa deje!" Trvám na svojom. Chvíľu panuje hrobové ticho, no Itachi mi odpovie na otázku.

Další články