Boj o princeznú1

25. února 2011 v 17:34 | Sak |  Boj o prinecznú

Skôr než začnem písať túto poviedku, by som bola rada keby napíšete komentáre či sa vám ľúbi. Je to moja prvá poviedka a nie som si istá, či je dobra :D =)
Boj o princeznú
Ako každé ráno som sa precházdala po lúke plnej nádherných kvetov. Na tomto mieste som sa cítila voľná. Žiadne povinosti, žiadne príkazi alebo nejaké posedenia pri čaji. To zduše nenávidím. To čo mám naozaj rada je, táto lúka, voľnosť a keď môžem pobehovať bosá len tak, a nik na mňa nekričí, že nachladnem. A ešte som zabudla. Strašne rada zbožnujem jazdu na koni a keď môžem v ruke držať meč.

Áno viem je to divné, princezná a meč. Ale teraz späť na lúku. V diaľke vidím môj oblúbený strom. Je iba jeden na tejto lúke. Strom sakuri. Podídem k nemu bližšie a sadnem si pod korunu stromu. Zo stromu začnú pomali padať lupene a tým vytvárajú nádhernú atmosféru. Zvuk prírody ( áno ja viem somarina :D ale tak myslela som tým spev vtákov atd :D) ma pomali uspáva. Už som mala oči zavreté, no zrazu som počula dupot koní. Je ich viac. Pozrem sa pred seba a vidím dva kone, na ktorých sedia dvaja muži. Asi si všimli moju prítomnosť, lebo sa vybrali mojím smerom. Bála som sa. Čo ak ma budú chciet... Nie to by nespravili. Ale predsa len, nepoznám ich. Nesmiem polaviť na ostražitosti. No z tých zlých myšlienok ma prebudel jeden hlas.


"Nie je vám nič vaša vísosť?" Pozrela som sa dotyčnému do tváre. Vyzerala míla. Nevyzeral by, že my chce nejako ublížiť. Krásne modré oči so žltími vlasmi. Na pohľad vyzeral dosť hyper.
"Nie ďakujem za opýtanie." Teraz som sa pozrela na druhého mládenca. Sánka my skoro padla od jeho krásy. Vlasy čiernej farby a oči onyxovej farby v ktorých som sa utápala. Na pohľad vyzeral milo, priateľsky a sexy.
"Ehm. Moje meno je Haruno Sakura." Snažila som sa nahodiť aspoň nejakú tu tému.
"Ja som Uzumaki Naruto a toto je môj najlepší kámoš Uchiha Sasuke."
"Rada vás spoznávam Naruto. Vás tieš Sasuke."
"Hmm." To bola jeho celá odpoveť. Ak som hovorila predtým o ňom v kladnom tak teraz v zápornom. Ani sa na mňa nepozrel a vyzerá, že dosiahne všetko čo chce a že je namyslení.
"Čo tu robíte vaša vísosť, ak sa smiem opýtať?" opýtal sa ma milo Naruto.
"Bola by som rada keby mi tykáš. Čakám tu na jednu moju kamáratku. Hyuga Hinata. Máme isť spolu na nákupi" Nebála som sa mu odpovedať. Jemu nie. Vyzeral priateľsky. Ale tomu Sasukemu by som moc neverila.
"A to pôjdete samé?"
"Sme zviknuté." a pridala som k tomu malí úsmev. Na to sa otočil Sasuke.
"Ja a Sasuke budeme radi ak vám môžeme spraviť doprovod, totiš ideme tieš do mesta." Na Sasukeho tvári bolo vidieť že nadšením tým, že pôjdu s nami nebol. No našťastie Hinata bola už na dohľad a tak smo sa postavila.
"Nie nebude nám to vadiť. Tak môžme ísť." Hinata nám šla oproti. Hneď som na jej výzore videla, ako je celá červená. Nie od zlosti ale skôr od niečoho iného.
"Ahoj Hina. Toto je Sasuke a Naruto. Ponúkli sa, že nás odprevadia do mesta."
"Tešíma. To bude skvelé. Už na nás čaká kočiar, tak mali by sme ísť."
"Slečna Hinata? Ale ja a Sasuke máme kone? Budeme sedieť na ních a budeme keždý na jednej strane." Začal protestovať Naruto, ako náhle Hinata povedala aby si nastúpili aj do kočiara. Lenže tento kočiar je tak pre dvoch. Hinata bola sklamaná. Všimla som si to na jej výraze. Že by sa do neho zamilovala ne prví pohľad? Je to možné.
"Naruto? Sadneš si prosím ťa k Hinate? Ja by som si chcela trochu zajazdiť na koni." a milo som sa usmiala. Tento krát sa usmial aj Sasuke.
"Ale vaša vísosť-"
"Naruto hovor mi Sakura. A nechcem počuť žiadne ale ani na jedno." Pozrela som na Hin a žmurkla na ňu. Tá sčervenela pri pomyslení, že bude sama s Narutom. Ja som z kočiara vystúpila a na moje miesto si sadol Naruto. Zavrela som dvere a naposledi pozrela na Hin. Tá sa na mňa milo usimala a pošepkala slabé ďakujem. Kočiar sa pohol, ja som nasadla na koňa a spolu so Sasukem šla za kočiarom, z ktorého boli počuť zvuky podobné smiechu. Musela som sa pousmiať nad tým. Tipujem, že tí dvaja si padli do oka. Koňa som trochu popohnala, ale tak, aby si to tí dvaja nevšimli. Prišla som ku kočiarovi.
"Prosim vás, zaniestli by ste Hinatu a toho mládenca do luxusnej reštouracie? Penieza sú tu nech sa páči. O, skoro som zabudla. Prosím odovzdajte odkaz Hinate. Nech si to užije a že Narutovi koňa vrátim. Ďakuje." Kočiar sa na mňa milo usmial a ja som zastavila koňa. Pred mojimi očami sa zjavila Hinata a Naruto. Skvele sa bavili. Kočiar ma predbehol a ja som bola opäť pri Sasukem. Počkala som si, pokiaľ som neuvidela malú cestičku, po ktorej väčšinou cválam s koňom k malému jazierku. Koč prešiel cestičku a ja som koňa silno zatiahla na cestu aby si to nevšimli. Kopla som koňa a on začal utekať. Túto rýchlosť zbožňujem. Vlasy my veju v sile vetra.
Sasuke
Naruto a Hinata sa super zabávajú. Len ja musím ísť s touto tu. Zrazu pridala a zastavila sa u kočiara ktorému následovne podala peniaze a on sa na ňu milu usmial. Prišla ku mne, ale hneď ako kočiar prešiel malú cestičku odbočila a kôň sa rozbehol. Kam sakra ide? Prišiel som ku kočiarovi a spýtal sa ho čo mu Sakura povedala. No on povedal že máme isť do nejakej reštourácie, že je to všetko zaplatené. Tak toto plánovala ? Asi chce aby Hinata s Narutom mali súkromie. Koňa som otočil a utekal jej smerom. Stopy viedli hlboko do lesa. Nešiel som dlho, mohlo to byť tak 10 minút. Začul som erdžanie koňa. Vybral som sa tým smerom. Koňa priviazal o kmeň stromu kde bol priviazaní aj Narutov a vybral sa smerom k hluku. Prišiel som bližšie a uvidel malí vodopád a pri ňom ako sedí Sakura. Bola pekná, ako tam sedí a nohy má namočené vo vode. Prišiel som k nej.
"To si spravila kvôli tvojej kamarátke?" spýtal som sa
"Hej. A kvôli komu inému?"
"To neviem. Chodievaš sem často?"
"Iba keď potrebujem premýšlať." Neviem prečo, ale teraz sa my zdala byť iná. Zrazu sa zdvihla a odcházdala preč.
"P-počkaj kam ideš?" Čo? ja som sa jej to vážne spýtal?
"Idem domov. Keby som ťa mohla poprosiť, zobral by si Narutovi koňa?"
"Hej."
"Ďakuje, ahoj." a už my zmyzla z dohľadu. Je iná ako dievčatá, ktoré poznám.A to ich poznám naozaj veľa. Iné by sa tu po mne vrhli a cheli by, ale ona nie. Je úplne iná. Nuž, budem musieť ísť už domov a vysvetliť rodičom kde sem sa zdržali. Len dúfam že nebudú na mňa a Naruta moc ziapať. Narutovi totiž to zomreli rodičia a preto žije s nami. Domov som prišiel asi za hodinu. Inokedy by my to trvalo 30 minút, ale teraz, nemohol som dostať Sakuru z hlavy.
"Sasuke? Kde je Naruto?" spýtala sa ma matka.
"Je s jedním dievčaťom. A tak skoro asi nepríde." odpovedal som a šiel do svojej izby. Lahol si na posteľ a rozmýšlaľ o dievčine, o Sakure. Myšlienkami na ňu som zaspal. Zobudilo ma až buchnutie dverí, od ktorých práve odcházdal Naruto.
"Tak ako bolo?" spýtal som sa nedočkavo.
"Výborne. Ja som sa asi do Hinati zamiloval. Je milá, plachá a má dobré srdce. Musím poďakovať Sakure že nás spoznala a taktieš že zaplatila tú najlepšiu večeru. Tá Sakura má ale vkus, ked sa jedná o jedlo. A ty si ako pochodil?"
"Hmm. Nič moc."
"Ozaj, pozval som Hinatu a jej rodinu na obed. Zajtra prídu."
"Dobre takže ja vypadnem, aby som nezavadzal." a ktomu som pridal malí ušker.
"Ako myslíš." A Naruto si šiel ľahnúť. Ja som sa tieš prezliekol do pyžama a myšlienkami na zajtra som zase zaspal.
Sníval sa mi sen. Sedel som na jednej lúke. Všade boli lístky sakuri. Niekto ma chytil za plecia. Ja som sa mykol. Bol to môj brat. Neviem prečo, ale na tvári mal vražedný pohľad. Za ním stála Sakura v nádherných šatách. Srdce sa my rozbúchalo ako o závod. Neviem prečo ale v tom momente to bolo, ako by som bol len ja a ona. Zrazu sa ku mne Itachi natiahol a do ucha my pošepkal.
"Tú nedostaneš. Ver my. Na to by si sa musel až moc snažiť, aby si získal jej srdce." a zrazu som pocítil bolesť v bruchu. V tom momente som sa zobudil celí spotení. Neviem prečo sa my sníval tento sen a už vôbec nieviem prečo práve Itachi a Sakura. Jeho slová my ostali v hlave* Tú nedostaneš. Ver my. Na to by si sa musel až moc snažiť, aby si získal jej srdce.* Neviem prečo to povedal. Veď ja k nej nič necítim. Prišiel som do jedálne. Hodiny ukazovali 9 hodín. Zavolal si slúžku nech my spraví jesť a ja som sa zatial obliekol. Na stole ma čakalo jedlo. Rýchlo som sa najedol, šiel prichystať koňa. mohlo my to trvať tak hodinu. Ešte dve a príde Hinata pomyslel som si. Ale Naruto nikde. Prišiel som do svojej izba a Naruto rozvalený na celej posteli a pritom si spokojne pochrapkával. Ja som sa usmial, pretože my v hlave blisol skvelí nápad. Vošiel som do kúpelne, do pohára nabral ľadovú vodu a prišiel k Narutovi. Ležal na chrbte a to mne vyhovovalo.
"Hinata ja.... ja ťa milu-" **Splash** a voda skončila na Narutovi, ktorý sa hneď po mojom výstupu zobudil pádom dole z postele.
"Jaký idi-"
"-ot ma to zobudil? No ja. Ak chceš vyzerať k svetu pokial príde tá tvoja Hinata, mal by si sa chystať je štvrť na jedenásť." a začal som sa smiať z toho, ako som zobudil Naruta, ale aj z toho ako začal pobehovať po celom dalo by sa povedať kaštieli. Vyzeral naozaj komicky. Rukymi rozhazdoval kade sa dalo. Zavolal všetok personál a už im dával pokyni.
"Sasuke?! Vevidel si moje oblečenie?"
"Nie." a už som radše odišiel.
Znova som šiel k tomu jazierku kde bola aj Sakura. Zapáčilo sa mi tam. Za 30 minút som tam bol. Koňa som priviazal o strom a vykročil k jazierku. Z dialky som počul nádherný hlas ako krásne pospevuje. Prišiel som k jazierku, ale hneď sa schoval za strom. Sakura práve bola pri jazierku a namáčala si nohy. Po chvíli prestala spievať a skočila do vody. na sebe mala nejaké tričko a krátke gate. Chcel som prísť bližšie ale. **PRASK** Vetvička čo sa nácházdala za mnou praskla.
"Kto je tam?" a sakra čo teraz.
"Tak vylez ty srab!" ČO? Ja nie som žiaden srab. Tak my ešte nikto nepovedal. Zobral som všetkú odvahu a postavil sa Sakure do oči. No skoro my vypadli pri pohľade na ňu. Oblečenie mala celé mokré a krásne ukazovalo tvar jej tela. A však v ruke mala meč. Na zemi mala hodene šaty. Mojou prítomnosťou bola asi zaskočena.
Sakura
"Sa-sasuke?!" To nie. Ja ho snáď dorazím."Čo tu robíš Sasuke?"
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kačí Kačí | Web | 25. února 2011 v 18:55 | Reagovat

Ahoj, prosím! Hlásneš mi tadyhle http://selenagomez29.blog.cz/1102/3-kolo-sonfarba pro Kačí za oranžovou barvu? Budu ráda..mooc :)

2 bety ,Betušik-san bety ,Betušik-san | Web | 12. dubna 2011 v 14:36 | Reagovat

pekne si to vsetko opisala XDD paci sa mi to :**** :-)

3 Kushina Uzumaki Kushina Uzumaki | 31. května 2011 v 23:12 | Reagovat

nádherná poviedka som zvedavá čo sa bude diať ďalej ale bohužiaľ musí isť spať to ma tak štve :-D práve keď som sa rozčítala

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.